If you're new here, you may want to get regular updates via Ak ste tu nový, možno budete chcieť získať pravidelné aktualizácie cez RSS feed RSS feed . . Thank you for visiting! Ďakujeme vám za návštevu!

Of course many religions do not have prophets in the strictest sense. Samozrejme veľa náboženstvo nemajú prorokmi v pravom slova zmysle. Hindus have their gurus and sadhus, the Chinese their sages, Buddhists their masters — but they do not have prophets, as do Jews, Christians, and Muslims. There is no doubt that if anyone in the whole of religious Hinduisti majú svoje guru a sadhus, čínske ich mudrci, budhisti svojich pánov - ale nemajú prorokov, rovnako ako Židia, kresťania a moslimovia. Niet pochýb o tom, že ak niekto v celej náboženskej history histórie is termed the prophet, because he claimed to be just that, but in no way more than that, it was Muhammad . sa nazýva prorok, pretože on vyhlasoval, že je len to, ale v žiadnom prípade viac než to, Muhammad bol. But may a Christian assert that Muhammad was a prophet? Ale môže kresťan tvrdia, že Mohamed bol prorok? Christians, if they pause to survey the situation, must admit the following (especially in light of the Hebrew Bible): Kresťania, ak pauza na prieskum situácie, musím priznať, nasledujúce (najmä vo svetle hebrejskej Biblie):

• Like the prophets of Israel, Muhammad did not function by reason of an office assigned to him by the community (or its authorities), but by reason of a special personal relationship with God. Rovnako ako proroci Izraela, Muhammad nefungoval z dôvodu úradu, ktoré mu pridelil Spoločenstva (alebo jeho orgány), ale z dôvodu mimoriadne osobný vzťah s Bohom.
• Like the prophets of Israel, Muhammad was a person of strong will who felt himself fully imbued with a godly calling, fully consumed, exclusively appointed to his task. Rovnako ako proroci Izraela, Muhammad bol človek silnej vôle, ktorý cítil, že úplne presiaknutý zbožná volania, plne spotreboval výhradne menovaný jeho úlohy.
• Like the prophets of Israel, Muhammad spoke to the heart of a religious and social crisis, and with his passionate piety and revolutionary proclamation he opposed the wealthy ruling class and the tradition it was trying to preserve. Rovnako ako proroci Izraela, Muhammad hovoril k srdcu náboženskej a sociálnej kríze, a jeho vášnivé zbožnosti a revolučné proklamácie, že proti bohaté vládnucej triedy a tradície, že sa snažil zachovať.
• Like the prophets of Israel, Muhammad, who mostly called himself the “Warner”, sought to be nothing but the verbal instrument of God and to proclaim not his own, but God's word. Rovnako ako proroci Izraela, Muhammad, ktorý sa väčšinou nazýva sám seba "Warner", snažil sa byť nič iného, než verbálne nástroj Boha a hlásať nie je jeho vlastné, ale Božie slovo.
• Like the prophets of Israel, Muhammad untiringly proclaimed the one God who tolerates no other gods and who is at the same time the good Creator and merciful Judge. Rovnako ako proroci Izraela, Muhammad neúnavne vyhlásil jeden Boh, ktorý netoleruje sebemenší iných bohov, a ktorá je zároveň dobrým Stvoriteľom a milosrdný sudca.
• Like the prophets of Israel, Muhammad required, as a response to this one God, unconditional obedience, devotion, submission, which is the literal meaning of word Islam: everything that includes gratitude to God and generosity toward fellow human beings. Rovnako ako proroci Izraela, Muhammad požaduje, ako reakciu na to jeden Boh, bezpodmienečná poslušnosť, oddanosť, podanie, čo je doslovný význam slova islam: všetko, čo obsahuje vďačnosť Bohu a veľkorysosť voči ľudským blížnym.
• Like the prophets of Israel, Muhammad combined monotheism with humanism or human values, belief in the one God and God's judgment with a call to social justice, and a threat to the unjust, who go to hell, with promises to the just, who are gathered into God's paradise. Rovnako ako proroci Izraela, Muhammad v kombinácii jednobožství s humanizmom a ľudských hodnôt, viera v jedného boha a Boží súd s výzvou k sociálnej spravodlivosti, a hrozbu pre nespravodlivé, ktorí idú k čertu, sa sľubuje, že práve, ktorí sú zhromaždil do raja Božieho.

Whoever reads the Bible — at least the Hebrew Bible — together with the Qur'an will be led to ponder whether the three Semitic religions of revelation-Judaism, Christianity, and Islam-and especially the Hebrew Bible and the Qur'an, could have the same foundation. Ten kto číta bibliu - aspoň hebrejské Biblie bude - spolu s Qur'an byť viedol k zamysleniu, či tri semitské náboženstvo zjavení-judaizmu, kresťanstva a islam-a obzvlášť hebrejské Biblie a Koránu, by mohli byť rovnaký základ. Is it not one and the same God who speaks so clearly in both? Je to nie jeden a ten istý Boh, ktorý hovorí tak jasne ako? Does not the “Thus says the Lord” of the Hebrew Bible correspond to the “Speak” of the Qur'an, and the “Go and proclaim” of the Hebrew Bible to the “Stand up and warn” of the Qur'an? Nie je: "Toto hovorí Hospodin" z hebrejskej Biblie odpovedá: "Hovor" z Koránu, a "Choď a volaj" z Hebrejskej Biblie, aby "Vstaň a varovať" z Koránu? In truth, even the millions of Arab-speaking Christians have no other word for God than “Allah”. Po pravde povedané, ani milióny Arab-hovoriace kresťania nemajú žiadne iné slovo pre Boha, ako "Alah".

Might it not therefore be purely dogmatic prejudice that recognizes Amos and Hosea, Isaiah and Jeremiah, as prophets, but not Muhammad? Mohlo by to byť preto čisto dogmatický predsudok, že uznáva, Amos a Ozeáš, Izaiáš a Jeremiáš, ako proroci, ale Muhammad? Whatever one may have against Muhammad from the standpoint of Western Christian morality (armed violence, polygamy, a sensual lifestyle for males), the following facts are indisputable: Či už si človek môže mať voči Mohamedovi je z hľadiska západnej kresťanskej morálky (ozbrojené násilie, polygamia, zmyselný životný štýl pre mužov), tieto skutočnosti sú nesporné:

• Today there are almost eight hundred million persons in the huge area between Morocco to the west and Bangladesh to the east, between the steppes of central Asia to the North and the Island world of Indonesia to the south, who are stamped with the compelling power of a faith that, like virtually no other faith, has molded into a universal type those who confess it. Dnes je ich tam takmer osemsto miliónov osôb v obrovskej oblasti medzi Marokom na západe a Bangladéš na východe, medzi stepiach strednej Ázie na severe a vo svete ostrov Indonézie na juh, ktoré sú označené presvedčivé sile viere, že rovnako ako prakticky žiadna iná viera, má tvarovaný do univerzálneho typu, ktorí sa priznať to.
• All those persons are linked by a simple confession of faith (There is no God but God, and Muhammad is his prophet), linked by five basic obligations, and linked by thorough submission to the will of God, whose unchangeable decision, even when it brings suffering, is to be accepted. Všetky tieto osoby sú spojené jednoduchým vyznania viery (tam nie je boha okrem Boha a Mohamed je jeho prorok), linked o päť základných obligations a prepojené dôkladné podriadenie sa vôli Boha toho, ktorého rozhodnutie nemenné, aj keď prináša utrpenie, je potrebné prijať.
• Among all the Islamic peoples there has remained a sense of fundamental equality before God of an international solidarity that is basically capable of overcoming race (Arabs and non-Arabs) and even the castes of India. Zo všetkých islamských národov tam zostal zmysel pre základné rovnosť pred Bohom medzinárodnej solidarity, ktorá je v podstate schopná prekonať rasy (Arabi a non-Arabi) a dokonca kasty v Indii.

I am convinced that, despite all the renewed fears of Islam, there is a growing conviction among Christians that, in the light of Muhammad's place in world history, we must correct our attitude toward Islam. Som presvedčený, že napriek všetkým obnovenej obavy z islamu, tam je rastúci presvedčenie, že medzi kresťanmi, s ohľadom na miesto Mohamedovho vo svetových dejinách, musíme opraviť náš postoj k islamu. The “scourge of exclusiveness”, arising from Christian dogmatic impatience and intolerance, condemned by the British historian Arnold Toynbee, must be abandoned. "Metlu výnimočnosti", vyplývajúce z kresťanskej dogmatickej netrpezlivosti a netolerancie, odsúdil britský historik Arnold Toynbee, musí byť opustené. Regarding the figure of the prophet, I believe the following must be admitted: Pokiaľ ide o postavu proroka, verím, že tieto musia byť prijaté:

• Arabians in the seventh century rightly listened to and followed the voice of Muhammad. Arabi v siedmom storočí správne počúval a nasledoval hlas Muhammad.
• In comparison to the very worldly polytheism of the old Arabian tribal religions before Muhammad, the religion of the people was raised to a completely new level, that of a purified monotheism. V porovnaní s veľmi svetské mnohobožstva starého arabského kmeňového náboženstva pred Muhammad, bol náboženstvo ľudí zvýšený na úplne novú úroveň, ktorá z čisteného monoteizmu.
• The first Muslims received from Muhammad — or, better still, from the Qur'an — endless inspiration, courage, and strength for a new religious start: a start toward greater truth and deeper understanding, toward a breakthrough in the revitalizing and renewal of traditional religion. Prvá moslimovia od Muhammad - alebo, ešte lepšie, z Koránu - nekonečná inšpirácia, odvahy a sily pre novú náboženskú štart: štart smerom k väčšej pravdu a hlbšie porozumenie, k prelomu v revitalizácii a obnovu tradičných náboženstvo.

In truth, Muhammad was and is for persons in the Arabian world, and for many others, the religious reformer, lawgiver, and leader; the prophet per se . Po pravde povedané, Muhammad bol a je pre osoby v arabskom svete, a pre mnohé ďalšie, náboženský reformátor, zákonodarca, a vodca, prorok sám o sebe. Basically Muhammad, who never claimed to be anything more than a human being, is more to those who follow him than a prophet is to us: he is a model for the mode of life that Islam strives to be. V podstate Muhammad, ktorý sa nikdy vyhlasoval, že je niečo viac ako len ľudská bytosť, je pre tých, ktorí ho nasledovali, ako proroka je pre nás: je to model pre spôsob života, že islam sa snaží byť. If the Catholic Church, according to the Vatican II “Declaration on Non-Christian Religions”, “regards with esteem the Muslims”, then the same church must also respect the one whose name is embarrassingly absent from the same declaration, although he and he alone led the Muslims to pray to this one God, for through him this God “has spoken to humanity”: Muhammad the prophet. Ak katolícka cirkev, podľa Vatican II "Vyhlásenie o non-kresťanská náboženstvo", "s úctou moslimami", potom to isté cirkev musí tiež rešpektovať ten, ktorého meno je trápne chýba rovnaké vyhlásenie, hoci on a on sám viedol moslimov, aby sa modlili, aby tento jeden Boh, skrze neho pre tento Boh "prehovoril k ľudstvu": Muhammad prorok. But does not such an acknowledgment have very grave consequences, especially for the message he proclaimed, the teachings set down in the Qur'an? Ale nie je toto potvrdenie mať veľmi vážne dôsledky, najmä pre správy on vyhlásil, vyučovanie stanovené v Koráne?

I think for the peoples of Arabia Muhammad's prophecy led to tremendous progress. Myslím, že pre obyvateľov Arábia Mohamedovho proroctva viedlo k obrovský pokrok. Whatever we Christians do with this fact, we must affirm that he acted as a prophet and that he was a prophet . Či už sme kresťania robiť s touto skutočnosťou, musíme potvrdiť, že pôsobil ako prorok a že on bol prorok. I do not see how we can avoid the conclusion that on their way of salvation, Muslims follow a prophet who is decisive for them. Nechápem, ako sa môžeme vyhnúť záveru, že na ich ceste k spáse, Muslims nasledovať proroka, ktorý je rozhodujúci pre ne.