If you're new here, you may want to get regular updates via Ak ste tu nový, možno budete chcieť získať pravidelné aktualizácie cez RSS feed RSS feed . . Thank you for visiting! Ďakujeme vám za návštevu!

A common Christian Spoločné kresťanskej objection námietka to the verse above is by claiming it to be a “scientific contradiction”: na verše vyššie tvrdením, že ide o "vedecké rozpor":

If the presence of scientific facts can prove the Qur'an's divine origins, the presence of scientific falsehood can disprove divine origins. Ak je prítomnosť vedeckých poznatkov môžu preukázať Koránu božského pôvodu, prítomnosť vedeckých lož môže vyvrátiť božský pôvod. For example, Sura' 18:86 : Napríklad súra '18: 86:

“Until, when he reached the setting of the sun, he found it set in a spring of murky water: Near it he found a People: We said: “O Zul-qarnain! "Do roku, kedy sa dostal do nastavenia slnka, on zistil, že je zasadený do jar kalné vody: Blízko je našiel Ľudia: Povedali sme:" O Zul-qarnain! (thou hast authority,) either to punish them, or to treat them with kindness.” (Si orgán) buď potrestať je, alebo s nimi zaobchádzať s láskavosťou. "

Since we all know that the sun does not set in a spring of murky water and, therefore, this is a big error. Vzhľadom k tomu, všetci vieme, že slnko nezapadne do jar kalné vody, a preto je to veľká chyba. However, Muslim apologists are quick to tell us that this is only poetic and not a “scientific miracle”! Avšak, omlouvačů islamu sú rýchle, aby nám povedali, že toto je len poetická, a nie "vedecký zázrak"! This type of apologetic is intellectually dishonest as well as a bit silly. Tento typ omluvný je intelektuálne nečestné, rovnako ako trochu hlúpe.

Critics of this verse should be aware that the Qur'an is not descriptive prose, and the words of the Qur'an is of high poetical eloquence, something which the Kritici tohto verša by si mali uvedomiť, že korán nie je popisné prózy, a slová z Koránu je vysoko poetické výrečnosti, čo Bible Biblie is not able to claim. nie je schopný tvrdiť. Since the beauty of the Qur'an is in its poetical nature, therefore it is only natural that the Qur'an uses emphatic expressions to describe something like a “sunset”. Vzhľadom k tomu, krása Qur'an je v jeho básnický charakter, a preto je len prirodzené, že korán používa dôraznú výrazy k opisu niečo ako "západ slnka". Keep in mind that the Qur'an is in poetical prose and is meant to be a challenge to the pagan Arabs in Mecca who prided themselves as writers of good poetry. Majte na pamäti, že korán je v básnickej prózy a má byť výzvou k pohanské Arabmi v Mekke, ktorí pýšil sa ako spisovatelia dobré poézie. Those neophytes who like to use this verse as a stick to beat Tí, ktorí Neofytou chceli využiť tento verš ako klacek na beat Islam Islam with should try to study the Arabian Literature and s by sa mali snažiť študovať arabskú literatúru a History História of that period before coming up with silly conclusions. z tohto obdobia, ako prísť s hlúpe závery.

“Until, when he reached the setting of the sun, he found it set in a spring of murky water: Near it he found a People: We said: “O Zul-qarnain! "Do roku, kedy sa dostal do nastavenia slnka, on zistil, že je zasadený do jar kalné vody: Blízko je našiel Ľudia: Povedali sme:" O Zul-qarnain! (thou hast authority) either to punish them, or to treat them with kindness.” (Si orgán) buď potrestať, alebo s nimi zaobchádzať s láskavosťou. "

This English translation was taken from A. Yusuf Ali. Tento anglický preklad bol urobený z A. Yusuf Ali. Let us analyse the verse part by part. Poďme analyzovať poézia kúsok po kúsku.

“Until, when he reached the setting of the sun…” : The translation of this part of the verse does not say that Zul-Qarnain reached the place where the sun sets LITERALLY, rather it means here that Zul-Qarnain was facing the direction in which the sun is setting. "Do roku, kedy sa dostal do nastavenia slnka ...": preklad tejto časti verš nehovorí, že Zul-Qarnain dosiahol miesta, kde slnko zapadá doslova, skôr to znamená, že tu Zul-Qarnain bol čelia smere v ktorom slnko je nastavenie. The “setting of the sun,” is an Arabic idiom meaning 'the western-most point' of his expedition. "Nastavenie slnko," je idiom arabčine znamená 'western-väčšina bodu' z jeho expedície. However, in general, idioms should not be literally translated. Všeobecne však platí, by sa štýly nemal byť doslovne preložené.

“…he found it set in a spring of murky water” : The Qur'an is obviously describing what Dhul-Qarnain saw. "... On zistil, že je zasadený do jar kalné vody": Korán je samozrejme to, čo opisuje Dħul-Qarnain videl. What Dhul-Qarnain saw was the image of the sun setting in a dark body of water. Čo Dħul-Qarnain videl, bol obraz Slnka, ktorým sa v temnom tele vody. Since the Qur'an is clearly describing this from Dhul-Qarnain’s direct point of view (the Qur'an is quite explicit here in doing that), there is in fact no problem with the description of what Dhul-Qarnain saw. Keďže Qur'an je jasne opisuje to z Qarnain priamej bod Dħul-pohľadu (korán je úplne jasne, tu v tom, že), nie je v skutočnosti žiadny problém s opisom toho, čo Dħul-Qarnain videl. Of course the Critic is right when he says that “the sun does not set in a spring of murky water”, but try standing at a beach during the time when the sun is about to set and the Critic would be able to see the sun “entering” the sea far in the horizon. Samozrejme kritiky má pravdu, keď hovorí, že "robí slnko nezapadne do jar kalné vody", ale skúste stojaci na pláži v čase, keď je slnko o nastavení a kritik by mohli vidieť slnko "Zadanie" more ďaleko na obzore. This therefore gives us the conclusion that Dhul-Qarnain was somewhere west and by a large body of water, possibly the sea. To preto nám dáva k záveru, že Dħul-Qarnain bolo niekde na západ a veľkú skupinu vody, prípadne do mora.

Therefore, it is clear the verse says that Dhul-Qarnain went west and saw the sun setting over the horizon so that it looked to him as though it was setting into the sea, which is murky-looking. Preto je jasné, verš hovorí, že Dħul-Qarnain išiel na západ a zbadal slnka, ktorým sa v sledovanom období tak, aby to vyzeralo na neho, ako by to bolo, ktorým sa do mora, ktorá je kalná-hľadá. Probably the critic have never stood by on the beach and observe the sun set. Pravdepodobne kritik nikdy stál na pláži a pozorovať západ slnka.

For further clarification of our explanation, we reproduce two other translations of the same verse by MM Pickthall and Shakir. Pre ďalšie objasnenie naše vysvetlenie, sme reprodukovať ďalšie dva preklady toho istého verše MM Pickthall a Šákira.

Translation by MM Pickthall: Preklad MM Pickthall:

Till, when he reached the setting-place of the sun, he found it setting in a muddy spring, and found a people thereabout. Till, keď sa dosiahne nastavenú-miesto na slnku, on našiel to nastavenie v blatovej jar, a našiel ľudí thereabout. We said: O Dhu'l-Qarneyn! Povedali sme: O Dhu'l-Qarneyn! Either punish or show them kindness. Buď trestať, alebo im ukázať láskavosť. (Qur'an 18:86) (Korán 18:86)

Translation by Shakir: Preklad Šákira:

Until when he reached the place where the sun set, he found it going down into a black sea, and found by it a people. Do roka, keď sa dostal na miesto, kde slnko, on našiel to ísť dole do Čierneho mora, a našiel jej ľudí. We said: 'O Zulqarnain! Povedali sme: 'O Zulqarnain! either give them a chastisement or do them a benefit.' buď im trest, alebo to je výhoda. ' (Qur'an 18:86) (Korán 18:86)

We can see that the general agreement of the translations of this verse is that Zul-Qarnain saw the sun setting into the horizon that it looks like it is setting into a body of water (sea) that looks murky-looking. Vidíme, že všeobecná dohoda prekladov tohto verša je, že Zul-Qarnain videl západ slnka do obzoru, že to vyzerá, že je nastavenie do tela vody (mora), ktorá vyzerá nezreteľná-hľadáte. That this verse was never taken literally was not alien in the understanding of the early commentators. Že tento verš bol nikdy brať doslova nebol cudzinec v chápaní začiatku komentátorov.

In his famous commentary known as Al-Game' Le Ahkam-el-Qur'an , Imam Al-Qurtubi (died 671 AH/1273 CE) wrote about this verse: V jeho slávny komentár známy ako-Game 'Le Al Ahkam-el-Qur'an, Imam Al-Qurtubi (zomrel 671 AH/1273 CE) písal o tento verš:

It is not meant by reaching the rising or setting of the sun that he reached its body and touched it because it runs in the sky around the earth without touching it and it is too great to enter any spring on earth. Nie je určený dosiahnutím povstania alebo nastavenie slnka, ktoré on dosiahol jeho telo a dotkol sa ho, pretože to beží na oblohe okolo Zeme bez dotyku, a to je príliš veľký vstupovať do všetkých jar na zemi. It is so much larger than earth. Je to tak oveľa väčšie ako Zem. But it is meant that he reached the end of populated land east and west, so he found it – according to his vision – setting in a spring of a murky water like we watch it in smooth land as if it enters inside the land. Ale to je znamenal, že on dosiahol koncom osídlené krajiny na východ a na západ, tak on zistil, že - podľa jeho vízie - nastavenie v prameňom kalné vody, ako sme ho vidieť v hladkej krajine, ako by to vstúpi dovnútra pozemku. That is why He said, “he found it rising on a people for whom we had provided no covering protection against the sun.” (Holy Qur'an 18:90) and did not mean that it touches or adheres to them; but they are the first to rise on. To je prečo to povedal, "našiel to rastie o ľuďoch, pre ktoré sme mali za predpokladu, žiadne krytie ochrany pred slnkom." (Svätý Korán 18:90), a to neznamená, že sa dotkne alebo sa stotožňuje s nimi, ale oni sú prvé stúpať ďalej. Probably this spring is a part of the sea and the sun sets behind, with or at it, so the proposition takes the place of an adjective and God knows best. Pravdepodobne na jar je súčasťou mora a slnka súpravy za sebou, alebo s na to, aby návrh má miesto prídavného mena a Boh vie najlepšie.

Imam Fakhr-ud-Deen Ar-Razi wrote in his commentary on the same verse, that: Imám Fakhri-ud-Deen Ar-Razi napísal vo svojom komentári na rovnakom verši, že:

When Zul-Qarnain reached the furthest west and no populated land was left, he found the sun as if it sets in a dark spring, but it is not in reality. Keď Zul-Qarnain dosiahla najďalej na západ, a žiadny osídlené krajine zostalo, zistil, slnko, ako by to uvádza v tme na jar, ale nie je to v skutočnosti. The same when sea traveler sees the sun as if it sets in the sea if he cannot see the shore while in reality it sets behind the sea. To isté, keď more cestovateľ vidí slnko, ako by to nastaví do mora ak on nemôže vidieť breh, kým v skutočnosti sú to súbory za more. ^{1 1}

Imam Ibn Kathir (701-774 AH/1302-1373 CE) wrote in his commentary about this verse, that: Imám Ibn Kathir (701-774 AH/1302-1373 CE) napísal vo svojom komentári o tento verš, že:

“Until, when he reached the setting of the sun” means he followed a certain way till he reached the furthest land he could go from the west. "Do roku, kedy sa dostal do nastavenia slnka" znamená, že po určitým spôsobom až došiel najďalej krajine mohol ísť od západu. As for reaching the setting of the sun in the sky, it is impossible. Pokiaľ ide o dosiahnutie nastavenie slnka na oblohe, to je nemožné. What narrators and story tellers say that he walked for a period of time in earth while the sun was setting behind him is unreal, and most of it is from myths of People of the Book and inventions of their liars. Čo rozprávačovi a príbeh overovateľmi povedať, že chodil za určitý čas v krajine, kým slnko zapadalo za ním je neskutočný, a väčšina z toho je z mýtov ľudí knihy a vynálezy ich Klamár. “he found it set in a spring of murky water” means he saw the sun according to his vision setting in the ocean and this is the same with everyone ending to the shore seeing as if the sun sets inside it (ie the ocean). "Našiel ju nastaviť v prameňom kalné vody" znamená videl slnka v závislosti na svojej vízii, ktorým sa v oceáne a to je rovnaký s každým končí na brehu vidieť, ako keby slnko zapadá dovnútra (teda do oceánu). ^{2 2}

And finally, to strengthen our observation that the part of the verse above is indeed poetical in nature and that the Qur'an had never meant the statement to be “scientific”, let us now see a picture of the sun setting in the horizon. A konečne posilniť našu zistenie, že časť verše hore je naozaj básnický charakter a že Korán nikdy znamenalo, že vyhlásenie bolo "vedecké", dajte nám teraz vidieť obraz slnka nastavenia v horizonte.

Thus, it is clear to us that the above-mentioned verse is only considered “unscientific” if we would also consider that similar emphatically-used phrases such as “Japan, the land of the rising sun” or “Sabah, the land beneath the wind” to be “unscientific” as well. Tak, to je nám jasné, že vyššie uvedený verš je len považovaná za "nevedecké", ak by sme aj za to, že podobné dôrazne-používa frázy ako "Japonsko, krajina vychádzajúceho slnka" alebo "Sabah, pôda pod vietor "byť" nevedecké ", ako je dobre.

So who is the one that is actually “intellectually dishonest as well as a bit silly”? Tak kto je ten, že je vlastne "intelektuálne nepoctivý aj trochu hlúpy"? Our advice to those neophytes is that before they try to find any more “discrepancies” in the Qur'an they should consider the following discrepancy of the Bible to clarify which Book actually has a severe defect: Naše poradenstvo tým, Neofytou je, že predtým, než sa pokúsiť nájsť žiadne ďalšie "nezrovnalosti" v Koráne, ktoré by mali zvážiť nasledujúce odchýlka Biblie ujasniť, aké knihy vlastne má závažnú vadu:

And the hare, because he cheweth the cud, but divideth not the hoof; he is unclean unto you. A zajaca, pretože prežíva, ale nemá rozdelené kopytá, on je nečistý vám bude. (Levictus 11:6) (Levictus 11:6)

Now we all know that the hare (or anything related to rabbits) do not chew cud. Teraz všetci vieme, že zajac (alebo čokoľvek v súvislosti s králikmi) nežuvajte prežúvavce. Is this a “poetical” expression of the Bible? Je to "básnický" výraz Biblia? And only God knows best. A len Boh vie najlepšie.

1. At-Tafsir-ul-Kabeer by Ar-Razi, Vol. AT-tafsír-ul-Kabeer do Ar-Razi, roč. 21, p. 21, s. 166 [ 166 [ back naspäť ] ]
2. Tafsir-ul-Qur'an Al-'Azeem by Ibn Kathir, Vol. Tafsír-ul-Qur'an Al-'Azeem Ibn Kathir, roč. 5, p. 5, s. 120 [ 120 [ back naspäť ] ]