If you're new here, you may want to get regular updates via Ak ste tu nový, možno budete chcieť získať pravidelné aktualizácie cez RSS feed RSS feed . . Thank you for visiting! Ďakujeme vám za návštevu!

Excerpts from Madinian Society At The Time of The Prophet (transl. Huda Khattab), International Islamic Publishing House and The International Institute of Islamic Thought, 1991. Výňatky z Madinian spoločnosť v čase Proroka (transl. Huda Chattáb), Medzinárodnej islamskej nakladateľstvo a Medzinárodný inštitút islamského myslenia, 1991. Compiled by Adam Rodrigues Zostavil Adam Rodrigues

The Legislation of Jihad Legislatíva džihádu

Jihad is an Islamic legal term meaning fighting in the way of Allah in order to establish a just system which upholds the laws of the Shariah and seeks to realize the aims of Islam on earth. Džihád je islamský právny pojem znamená boj na ceste Božej, aby sa vytvoril systém, ktorý len potvrdzuje práva šaría a snaží sa realizovať ciele islamu na svete. Jihad was not legislated during the Makkan period when the Muslims were ordered not to oppose the Mushrikun (polytheists or idolaters) force or to carry weapons against them. Džihád nebol legislatívne počas Makkan obdobia, kedy boli moslimovia nariadené nebrániť Mushrikun (polyteisty alebo modlármi) vyššia alebo nosenie zbraní proti nim. The guiding policy among the Muslims at that time was: Vodcovské politiky medzi moslimami v tej dobe bol:

“….hold back their hands (from fighting) and establishing regular prayers.” (Al Nisa 4:77) ".... Brzdiť rukami (z boja) a zavedenie pravidelnej modlitby. "(Al Nisa 4:77)

This was the position taken by the Muslims when the missions of Islam were still new, like a young plant which needed water and nourishment to establish strong roots and face the elements. To bol postoj moslimov, keď misia islamu boli ešte nové, ako mladá rastlina, ktorá potrebné vodu a potravu vytvoriť silné korene a tvár prvky. If Islam had confronted the Mushrikun by the sword at that time, the Mushrikun would have uprooted and destroyed Islam at the outset. Ak je islam bol konfrontovaný Mushrikun mečom v tej dobe, by Mushrikun mať vykoreniť a zničili islamu na začiatku. Wisdom dictated that the Muslims patiently endure the persecution of the Mushrikun, and concentrate their efforts on improving themselves and increasing their faith through acts of worship and struggling with their nafs (inner selves), and calling others to Islam in order to increase the numbers of Muslims. Múdrosť diktoval, že moslimovia trpezlivo znášať prenasledovanie Mushrikun, a sústrediť svoje úsilie na zlepšenie seba a zvyšovanie ich vieru skrze akty uctievanie, a snaží sa ich nafs (vnútorné ja) a vyzvala ostatné k islamu za účelom zvýšenia počtu moslimovia.

The Muslims were indistinguishable from the Mushrikun in their everyday life, and there was no separate camp which Muslims could join on accepting Islam even though they used to gather in Dar Al Arqam and other places to receive the teachings of Islam. Moslimovia boli na nerozoznanie od Mushrikun v ich každodennom živote, a neexistuje žiadny samostatný tábor, ktorý moslimovia by sa mohli zapojiť na prijatie islamu, aj keď používa sa zíde v Dar Al Arqam aj na iných miestach získať učením islamu. If Jihad had been made compulsory at that time, there would have been a battle in every house where someone had become Muslim. Ak Džihád bol povinne v tej dobe, tam by bola bitka v každom dome, kde niekto stal moslim. When the Muslims emigrated to Madinah, and the Ansar supported Islam, and the Muslims had territory which was under their control, Jihad was instituted by God Almighty. Keď moslimovia emigrovali do Mediny, a Ansar Islam podporuje, a moslimovia sa územia, ktoré bolo pod ich kontrolou, bol džihád zriadený Bože všemohúci. At first, permission was given to fight in self-defense: Na prvý, povolenie dostal k boju v sebaobrana:

To those against whom war is made, permission is given (to fight), because they are wronged; … and verily, God is most powerful for their aid. Pre tých, proti komu vojna je, oprávnenie je dané (v boji), pretože oni sú křivdil, ... a veru, Boh je najsilnejšia za ich podporu. (Al-Hajj 22:39)[1] (Al-Hajj 22:39) [1]

Then the Muslims were given permission to fight in self-defense and in defense of their beliefs and principles: Potom moslimovia dostali povolenie k boju vo sebaobrana a na obranu svoje presvedčenie a zásady:

Fight in the cause of God those who fight you, but do not transgress limits; for God loveth not transgressors. Boj vo príčine Boha tí, kto s tebou bojovať, ale nie prestupujú hranice, lebo Boh nemiluje trubka. (Al-Baqarah 2:190) (Al-Baqarah 2:190)

This was the second stage in the legislation of Jihad. Išlo o druhú etapu v právnych predpisoch džihádu. In this respect, Jihad differs from the other wars of human history. V tomto ohľade, džihád sa líši od ostatných vojen ľudských dejín. It is aimed at achieving political and economic goals for certain individuals or groups, who “intend not high-handedness or mischief on earth”[2]. Jeho cieľom je dosiahnutie politickej a ekonomické ciele pre určité jednotlivca alebo skupiny, ktorí "nemajú v úmysle panovačnosť alebo pohoršenie na zemi" [2]. The aims of Jihad, and the obligations of truth, justice and mercy on which it is conditioned, distinguish it from all other kinds of war. Ciele džihádu, a povinnosti pravdy, spravodlivosti a milosrdenstva, na ktorých je podmienené to, odlíšiť od všetkých ostatných druhov vojny. According to the Qur'an: Podľa Koráne:

“Those who believe fight in the cause of God, and those who reject Faith fight in the cause of evil.” (Al Nisa 4:76) "Tí, ktorí uverili, bojujú na vec Božiu, a tí, ktorí odmietajú vieru v boj za príčinu zla." (Al Nisa 4:76)

And the Prophet(P) is reported as having said: A Prorok (P) je hlásené, že povedal:

“Fight in the name of God and in the way of God. "Boj v mene Boha a na ceste Božej. Go on military expeditions but do not plunder. Prejsť na vojenské výpravy, ale nie korisť. Do not break your pledge, nor mutilate, nor kill children.”[3] Nepoužívajte zlomíte zástavy, ani zmrzačiť, ani zabíjať deti. "[3]

Then came the third stage in which the Muslims were ordered to fight the Mushrikun and to initiate the fighting. Potom prišla tretia fáza, v ktorej boli moslimovia nariadené bojovať Mushrikun a začať boj. This was to facilitate the spread of Islam by removing any obstacles placed in its path by the forces of Shirk (polytheism or idolatry), and to give the Muslims the upper hand in the world. To bolo uľahčiť šírenie islamu tým, že odstráni všetky prekážky umiestnené vo svojej ceste silami vyhýbať (mnohobožstva a modlárstvo), a aby moslimovia prevahu vo svete. In this way, no one would be able to persecute the believers wherever they were or make them renounce their faith. Týmto spôsobom, nikto by nebol schopný prenasledovať veriaci kdekoľvek boli alebo sa ich vzdať svojej viery. This directive may be clearly seen in the following verses of the Qur'an (ayat): Táto smernica môže byť jasne vidieť v nasledujúcich veršov koránu (Ayat):

“And fight them until there is no more tumult or oppression, and there prevail justice and faith in God altogether and everywhere.” (Al-Anfal 8:39) : "A bojujte proti nim, kým nie je väčší rozruch a útlaku, a tam zvíťazí spravodlivosť a vieru v Boha úplne a všade." (Al-Anfál 8:39)

“Fighting is prescribed for you, and ye dislike it. "Boj je predpísaný vám, a vy to nepáči. But it is possible that ye dislike a thing which is good for you.” (Al-Baqarah 2:216) Ale je možné, že ste nechuť vec, ktorá je pre vás dobré. "(Al-Baqarah 2:216)

“Fight those who believe not in God nor the Last day, not hold that forbidden which hath been forbidden by God and His Apostle, nor acknowledge the religion of truth (even if they are) of the people of the book, until they pay the jizyah with willing submission, and feel themselves subdued.” (Al-Tawbah 9:29) "Boj tých, ktorí neveria v Boha, ani v posledný deň, a nie myslieť si, že zakázané, čo bolo zakázané Boh a Jeho posol, ani potvrdiť, že náboženstvo pravdy (aj keď sú) ľudí knihy, kým zaplatiť jizyah s ochotní podania, a cíti utlmený. "(Al-Tawbah 9:29)

Jihad is one of the most important religious duties in Islam. Džihád je jedným z najdôležitejších náboženských povinností islamu. It clarifies the major aim which Muslims strive to achieve, namely the freedom of all people in all parts of the world to embrace Islam, and the formation of the political and military power needed to support this freedom and to protect the new Muslims. Objasňuje hlavný cieľ, ktorý moslimovia sa snaží dosiahnuť, a síce slobody všetkých ľudí vo všetkých častiach sveta, aby prijali islam, a vznik politickej a vojenskej sily potrebnej k podpore tejto slobody a na ochranu nových moslimov. The spread of Islam at the individual level cannot be achieved by force. Šíreniu islamu na individuálnej úrovni nemožno dosiahnuť silou. “Let there be no compulsion in religion” (2:256). "Nebudiž žiadneho nátlaku v náboženstve" (2:256). But in order to promulgate Islam, consolidate it and protect its adherents worldwide, Islam needed to be superior to all other international political and military forces, especially in the world where Islam appeared fourteen centuries ago. Ale aby sa vyhlásiť islamu, konsolidovať ju a chrániť svojich stúpencov po celom svete, islam je potrebné lepšie ako všetky ostatné medzinárodné politické a vojenské sily, najmä v svete, kde sa objavil islam štrnásť storočiami.

The governments of that time prevented their citizens from embracing Islam. Vlády v tej dobe bráni svojich občanov pred prijatím islamu. The Quraysh in Kurajšovcami v roku Makkah Makkah persecuted the Muslims and so also did the Persians and Byzantines on the borders of the Arabian peninsula in Syria and Egypt. prenasledovaní moslimov, a tak aj urobil Peržania a Byzantínci na hraniciach na Arabskom polostrove v Sýrii a Egypte. The Islamic texts make it clear that the legislation of Jihad was no temporary matter; it is a permanent religious duty, according to the hadith: Islamských textov vyplýva, že právne predpisy Džihád nebol dočasný záležitosť, že je stálym náboženskú povinnosť, podľa Hadith:

Jihad remains obligatory until the day of resurrection. Džihád zostáva povinné až do dňa zmŕtvychvstania. One who died but did not fight in the way of God, nor did he express any desire (or determination) for Jihad, died the death of a hypocrite.[4] Ten, kto umrel, ale nemal bojujú na stezce Božie, ani on vyjadriť akékoľvek prianie (alebo odhodlanie) k džihádu, zomrel smrťou pokrytec [4].

The books of Fiqh devoted whole sections to the various laws regulating Jihad, just as they did with salah, sawm, hajj, and zakah. Knihy Fiqh venoval celé oddiely na rôzne zákony regulujúce džihádu, rovnako ako to urobili s Salah, sawm, Hajj, a zakát. Hence it is clear that this is a continuing obligation on the Muslim Ummah, just like the other obligations and pillars. Preto je jasné, že ide o pokračujúcu povinnosť moslimská umma, rovnako ako iné záväzky a stĺpy.

Jihad united the various groups within the Muslim Ummah and directed their energies towards confronting the enemy. Džihád Spojené rôznych skupín v rámci moslimská umma a nariadila ich energie na boj s nepriateľom. Wherever the Muslim forces went, they proclaimed the call to free men from enslavement or worship of anything other than Allah, to regard all men as equal and respect man whatever his color or race. Tam, kde moslimské sily išiel, ktorí vyhlásili výzvu na slobodní muži od zotročovania alebo uctievanie niečoho iného ako Allaha, že všetci muži sú rovné a rešpekt človeka bez ohľadu na jeho farbu, alebo rasy. Men's hearts were pierced by this call to lofty principles, rather than by swords. Pánske srdce bolo probodnuté v tejto výzve na vznešenými zásadami, skôr než meče. This is the secret behind the spread of Islam and the victory of its forces. To je tajomstvo za šírenie islamu a víťazstvo svojich síl.

Some of those who have researched the Futuhat (liberation campaigns resulting in the spread of Islam) have given various reasons for this rapid and successful expansion. Niektorí z tých, ktorí skúmali Futuhat (oslobodenie kampane vedúce k šíreniu islamu), dali rôzne dôvody tohto rýchleho a úspešného rozvoja. Caetani and other Orientalists have suggested that the motives were economic, basing this suggestion on the claim that the Arabian peninsula had undergone climatic changes, ie, severe drought had caused waves of human migration from the peninsula to the Fertile Crescent where people could find economic prosperity, and that the Futuhat was just one of many such wars. Caetano a ďalšie Orientalists navrhli, že motívy boli ekonomické, založila tento návrh na tvrdenie, že na Arabskom polostrove doznal klimatických zmien, teda suchá spôsobili vlny ľudskej migrácie z polostrova do úrodného polmesiaca, kde sa ľudia mohli nájsť ekonomickej prosperity , a že Futuhat bola len jedným z mnohých takýchto vojen. An objective study of the facts, however, will reveal that there were no climatic changes in the Arabian Peninsula just before Islam, nor was there any great upheaval in the economic conditions. Cieľom štúdie o skutočnostiach, však, ukáže, že žiadne klimatické zmeny na Arabskom polostrove tesne pred islamom, ani neboli k dispozícii veľké pozdvižení v ekonomických podmienkach. The Arab tribes did not move to the Fertile Crescent in such great numbers until after the emergence of Islam when they were united under its flag and were eager to realize its principles. Arabské kmene sa nepohol, aby úrodného polmesiaca v takom veľkom počte až po vzniku islamu, keď oni boli spojené pod jeho vlajkou, a bol horlivý na realizáciu svojich zásad.

From studying the letters which were exchanged between the Khalifahs and the leaders of the Futuhat , and also other reports of the Futuhat , we can see the extent to which belief and ideology controlled the soldiers and produced the strict discipline in their ranks. Zo štúdia listy, ktoré boli vymenené medzi Khalifahs a vodcovia Futuhat, a aj ďalšie správy o Futuhat, môžeme vidieť, do akej miery presvedčenia a ideológiu ovládané vojakmi a produkoval prísna disciplína v ich radoch. The spirit which dominated the leaders and most of the army from the noblest principles and the desire to guide mankind aright, although booty was the incentive for some of the soldiers, increased the number of participants especially among the Bedouin. Duch, ktorý dominuje vodcovia a väčšina z armády z ušľachtilej zásady a túžbu riadiť ľudstvo správne, keď korisť bola motivácia pre niektoré z vojakov, väčší počet účastníkov, najmä u beduínov. Nonetheless, any explanation of the Futuhat and of the general spirit, which dominated the thinking of the leaders who planned the conquests, should not be greatly influenced by the individual attitudes of some of the Bedouin fighters. Avšak, akékoľvek vysvetlenie Futuhat a všeobecného ducha, ktorý ovládal myslenie vodcov, ktorí plánovali dobytie, nesmie byť do značnej miery ovplyvnený individuálne postoje niektorých bojovníkov beduínov. Undoubtedly the leadership was eager and conscious of their responsibility and this took precedence over acquiring booty. Nepochybne vedenia bol dychtivý a vedomé si svojej zodpovednosti, a to prednosť pred získavanie koristi.

The Muslim liberators reduced the taxes due from the inhabitants of the liberated lands, did not take personal possessions, and preserved the existing economic structure. Moslimské osloboditeľov zníženej dane splatnej z obyvateľov oslobodených krajín, nebrala osobný majetok, a konzervované existujúce hospodárske štruktúry. Their attitude was governed by a constructive spirit of guidance. Ich postoj bol riadený konštruktívnom duchu pokynov.

There is another explanation for the expansion of Islam which is based on political factors. Existuje aj ďalšie vysvetlenie na rozšírenie islamu, ktorá je založená na politických faktoroch. The Prophet(P) and the Khulafa al-Rashideen were concerned with stopping the riddah (apostate) movement and thwarting any attempts it might make to divide the Muslim Ummah. Prorok (P) a Khulafa al-Rashideen sa týkali zastavenia riddah (odpadlíka), pohyb a mariť všetky pokusy by sa mohli rozdeliť moslimská umma. Their concern caused them to divert energies, which might otherwise have caused troubles and discord, toward the spreading of Islam, and led to internal unity in the ranks of the Ummah. Ich obavy prinútil ich, aby presmerovanie energie, ktoré by inak mohli spôsobiť problémy a rozpory, k šíreniu islamu, a viedol k vnútornej jednote v radoch Ummah. Although this explanation highlights a positive aspect, and reveals some of the wisdom behind the legislation of Jihad, it does not fully explain the impetus for the expansion of Islam. Aj keď toto vysvetlenie zdôrazňuje pozitívny aspekt, a odhaľuje niektoré z múdrosti za právne džihádu, nie je plne vysvetliť impulz pre rozšírenie islamu. Most of the troubles and discord were caused by the apostate murtadd Bedouin during the Khilafah of Abu Bakr al Siddiq. Väčšina problémov a nezhôd boli spôsobené odpadlík murtadd beduínskej počas Khilafah Abu Bakr al Siddiq. After he had brought them under the control of the state, he forbade them to participate in military campaigns and stripped them of their weapons as a punishment. Potom, čo priniesol je pod kontrolou štátu, on zakázal im zúčastniť sa vojenských ťažení a vyzliekli im ich zbrane ako trest. This was because he could not be sure of their loyalty, and because their attitudes and behavior did not bear the characteristics of the complete Islamic personality, and hence would not present a true picture of Islam to the inhabitants of the liberated lands. To bolo preto, že nemohol byť istý ich lojality, a pretože ich postojov a správania nemala niesť vlastnosti celého islamského osobnosť, a preto nebude poskytovať pravdivý obraz islamu k obyvateľom oslobodených krajín. Abu Bakr relied on the inhabitants of the cities (Madinah, Makkah, and Taif) where the principles and educational effects of Islamic faith were well-established, to provide the army, and all the leaders were from among the Sahabah (companions of the Prophet). Abu Bakr spoliehal na obyvateľa miest (Mediny, Mekky, a Taif), kde sa zásadami a vzdelávacie vplyv islamskej viery boli dobre-, ktoré mali poskytnúť armáde, a všetci vodcovia boli z radov Sahabah (spoločníci Proroka ).

A third explanation for the Futuhat attempts to justify them by saying that they were defensive in nature, and that they used attack as a means of defending the Islamic state from its powerful enemies. Tretie vysvetlenie pre Futuhat snaží ospravedlniť, keď povedal, že sú obrannej v prírode, a že oni používali útok ako prostriedok k obrane islamského štátu od jeho mocnej nepriateľov. This explanation is given by the majority of Arab and Muslim historians. Toto vysvetlenie je daný väčšinou arabských a moslimských historikov. In doing so, they are yielding to concepts which dominate the twentieth century, the ideologies that are affected by man's hatred of war and its evil effects in destroying civilizations, the maiming and killing of people, and the creation of refugees. Pritom sú ustupovanie koncepty, ktoré dominujú v dvadsiatom storočí, ideológie, ktoré sú ovplyvnené človeka nenávisť vojny a jeho zlé účinky v zničení civilizácie, ťažkého ublíženia na zdraví a zabíjanie ľudí, a vytváranie utečencov. They are affected by the emergence of international organizations which are concerned with reconciling the conflicting interests of nations; helping to establish international peace, and replacing wars with negotiations in order to solve international problems. Sú ovplyvnené vznik medzinárodných organizácií, ktoré sa týkajú protichodných záujmov národov, pomôže vytvoriť medzinárodný mier, a nahradenie vojny sa rokovania s cieľom vyriešiť medzinárodné problémy.

The spirit of the age has led many writers on the Futuhat to adopt an apologetic stance aimed at reconciling the spirit of the modern age with the concept of Jihad in Islam. Ducha doby viedol mnoho spisovateľov na Futuhat prijať omluvný pozícia, ktorých cieľom je zosúladenie s duchom modernej doby sa pojem džihádu v islame. Such contrition can be attributed to a number of interrelated psychological and intellectual factors, including the dominance of Western concepts among the majority of educated Muslims. Takáto ľútosť možno pripísať niekoľko navzájom psychologické a intelektuálne faktory, vrátane nadvládu západných konceptov medzi väčšinou moslimovia. This dominance is due to the intellectual invasion, which produced feelings of inferiority vis-?-vis, the West and led to the attempts to justify everything which conflicts with the spirit of Western civilization and its intellectual and psychological concepts. Táto dominancia je kvôli duševnej invázii, ktorá vyrábala pocity menejcennosti voči-?-Vis, Západ a viedol k pokusom ospravedlniť všetko, čo je v rozpore s duchom západnej civilizácie a jej intelektuálne a psychologické pojmy. Another of these factors is the inability to understand the reality of Jihad and its aims. Ďalším z týchto faktorov je neschopnosť pochopiť reality džihádu a jeho ciele. Muslims do not clearly understand that Jihad is not aimed at forcing Islamic belief on anyone but is aimed at removing the obstacles which prevent the spread of Islam, either by weakening or destroying the prevailing political powers, so that the Muslims can (by gaining the upper hand) prevent anyone from persecuting Muslims wherever they may be. Moslimovia nie sú jasne pochopiť, že džihád nie je cieľom prinútiť islamskú vieru na nikoho, ale je zameraná na odstránenie prekážok, ktoré bránia šíreniu islamu, a to buď tým, oslabenie alebo zničenie prevládajúci politické sily, aby sa moslimovia môžu (získaním hornej ruka) zabrániť ktokoľvek z prenasledovania moslimov nech sú kdekoľvek.

The connection between Jihad and forcing belief on people was first made in Orientalist studies which are filled with propaganda and distortions of the facts. Spojenie medzi džihád a nútiť viera v ľudí bola prvýkrát vykonaná v roku orientalista štúdií, ktoré sú plné propagandy a skreslenia skutočností. This connection must be broken in order to present a true picture. Toto spojenie musí byť rozdelené tak, aby verný obraz. The Qur'an makes it clear, beyond any shadow of a doubt, that people are free either to choose Islam or to remain Christians and Jews, even within the Islamic society or in the territories ruled by the Islamic state. Korán jasne, za každý tieň pochybnosti, že ľudia môžu slobodne zvoliť buď islam, alebo zostať kresťanmi a Židmi, a to aj v rámci islamskej spoločnosti, alebo na území vládol islamský štát. This is proved by the verse of the Qur'an and by authentic historical events. To svedčí verš z Koránu a autentických historických udalostí. The subject nations welcomed the freedom from Byzantine and Persian dominance which Islam brought to them. Predmet národov privítala oslobodenie od byzantskej a perzskej dominancie, ktoré islam priniesol na ne. The Copts in Egypt and the Jacobites in Syria expressed their joy at the religious freedom which Islam proclaimed. Kopti v Egypte a Jacobites v Sýrii vyjadrili svoju radosť nad náboženskú slobodu, ktorá bola vyhlásená islamu. If this announcement of religious freedom had not been sincere, then all the religious minorities would have been absorbed by the Muslim society and they would not have survived, as they have until the present day, despite the passing of 14 centuries since the emergence of Islam. Ak sa toto oznámenie o slobode náboženského vyznania nebolo úprimné, potom všetky náboženské menšiny by bola pohltená moslimskej spoločnosti a oni by neprežila, pretože majú až do dnešných dní, aj napriek uplynutí 14 storočí od vzniku islamu .

Describing the Futuhat as defensive is an apologetic attempt which does not stand up to serious argument. Popisovať Futuhat ako obranný, je ospravedlnením pokus, ktorý neobstoja k vážnemu argument. Did the people of Andalusia or Transoxiana cross the Muslims' borders in order to conquer them? Páčilo sa ľudia Andalusia alebo Transoxiana cross moslimov 'hraniciach, aby sa nad nimi zvíťazila? Did securing the borders necessitate the Muslims' penetrating deeply into three continents, Asia, Europe and Africa, where dangerous events and decisive battles took place far from the Arabian Peninsula, such as the battle of Tours at Poitiers in the south of France, the conquest of Crete and southern Italy, the battle of Tiraz on the Talas river in Transoxiana, and finally the siege of Vienna? Páčilo sa bezpečnosti hraníc vyžadujú moslimov 'prenikajú hlboko do troch kontinentoch, v Ázii, Európe a Afrike, kde sú nebezpečné udalosti a rozhodujúce bitky, sa konal ďaleko od Arabského polostrova, ako bitka pri Tours v Poitiers v južnom Francúzsku, dobytie Kréta a južného Talianska, bitka u Tiráž na rieke Talas v Transoxiana, a konečne obliehanie Viedne?

The true explanation of the Futuhat is that they applied their religious duty which is Jihad, and which the Prophet (P) described as the pinnacle of Islam. Pravdivý výklad Futuhat je, že použije svoju náboženskú povinnosť, ktorá je džihád, a ktoré Prorok (P) opísaná ako vrchol islamu.

The Beginning of Jihad Začiatok džihádu

The first actions of Jihad were the campaigns ghazawat and smaller expeditions saraya directed against places to the West of Madinah. Prvá akcia v džihádu boli kampane ghazawat a menšie expedície Saraya namierené proti miest na západ od Mediny. These had three aims: Tieto tri ciele:

1. 1. To threaten Quraysh's trade routes to Syria, a serious blow to the mercantile economy of Makkah. Ak chcete hroziť Quraysh obchodné cesty do Sýrie, vážna rana pre obchodné hospodárstva Makkah.

2. 2. To make peace treaties and agreements with the other tribes who lived in the area, in order to guarantee their support or at least their neutrality in the conflict between the Muslims and Quraysh. Ak chcete mierovej zmluvy a dohody s ostatnými kmeňmi, ktorí žili v oblasti, aby bola zaručená ich podporu, alebo aspoň ich neutrality v konflikte medzi moslimami a Kurajšovcami. This plan was important, and its accomplishment was a success for the Muslims, because originally these tribes had tended to favor the Quraysh, as there were historical alliances between them, which the Qur'an describes as ilaf or “covenants (of security and safeguard)” (Qur'an 106:1) and through which the Quraysh sought to secure their trade with Syria and the Yaman. Tento plán bol dôležitý, a jeho úspech bol úspech pre moslimov, pretože tieto kmene pôvodne mal tendenciu uprednostňovať Kurajšovcov, ako tam boli historické spojenectvo medzi nimi, ktoré korán označuje za ilaf alebo "zmluvy (o bezpečnosti a ochrane ) "(Korán 106:1) a prostredníctvom ktorého Kurajšovcami hľadali cesty ako zabezpečiť svoj obchod so Sýriou a Yaman. These tribes had a real interest in the Quraysh as the custodians of the Ka'bah, to which all the Arabs performed pilgrimage in order to worship the idols which surrounded it. Tieto kmene mali skutočný záujem Quraysh ako opatrovníci Ka'bah, na ktoré všetci Arabi vykonaných púť za účelom uctievania idolov, ktorý obklopoval. The tribes and the Quraysh shared common beliefs and joined together to oppose Islam. Kmene a Kurajšovcami zdieľaných spoločných presvedčení a spojili sa proti islamu. Undoubtedly, the fact that the Muslims were able to make treaties with these tribes and ensure their neutrality during the conflict was a great victory for them at that stage. Nepochybne, skutočnosť, že moslimovia boli schopní robiť zmlúv s týmito kmeňmi a zabezpečiť ich neutrality počas konfliktu bolo veľké víťazstvo pre ne v tejto fáze.

3. 3. To demonstrate the power of the Muslims in Madinah to the Jews and the Mushrikun. Pre demonštráciu sily moslimov v Madinah k Židom a Mushrikun. Muslim dominance was no longer confined to Madinah; the Muslims were now beginning to establish control over the surrounding areas and tribes and influence their interests and relations. Moslimské dominancia bol už neobmedzujú len na Medíny, boli moslimovia dnes začína kontrolu nad okolím a kmene a ovplyvňujú ich záujmy a vzťahy.

The first expedition ghazwah was Ghazwat al Abwa[5], which is also known as Ghazwat Wuddan. Prvá expedícia bola ghazwah Ghazwat al Abwa [5], ktorý je tiež známy ako Ghazwat Wuddan.

These are two adjoining sites, six or seven miles apart. Jedná sa o dva priľahlých lokalitách, šesť alebo sedem kilometrov od seba. Al Abwa is approximately 14 miles from Madinah. Al Abwa je približne 14 míľ od Mediny. There was no battle during this ghazwah, but the peace treaty with Banu Damrah (from Kinanah) was concluded. Nebolo bitka počas tohto ghazwah, ale mierová zmluva s Banu Damrah (od Kinanah) bola uzavretá. This ghazwah took place on 12 Safar in the second year of the Hijrah. Tento ghazwah uskutočnilo dňa 12. Safar v druhom roku hidžra. According to al Mada'ini's report[6] the army stayed outside Madinah until Rabi'al Awwal before they returned[7]. Podľa al Mada'ini správy [6] armáde zostali vonku až do Medíny Rabi'al Awwal skôr, než sa vráti [7].

Urwah ibn al-Zubayr mentions that the Prophet sent a sariyah out from al Abwa, consisting of 60 men under the leadership of Ubaydah ibn al Harith[8]. Urwah ibn al-Zubayr uvádza, že Prorok poslal sariyah von z al Abwa, ktorý sa skladá z 60 mužov pod vedením ibn al Ubaydah Harith [8]. Ibn Ishaq mentions that the sariyah was sent to Sayf al-Bahr after the return to Madinah, and that another sariyah, consisting of 30 men under the leadership of Hamzah ibn Abd al-Muttalib, also went to Sayf al-Bahr at that time, in order to intercept a Quraysh caravan. Ibn Ishak uvádza, že sariyah bol poslaný do Sayf al-Bahr po návrate do Mediny, a že ďalšie sariyah, ktorý sa skladá z 30 mužov pod vedením ibn Abd al-Hamzah Muttalib, tiež išiel do Sayf al-Bahr v tej dobe, s cieľom zadržať Kurajšovcov karavanu. But the two sariyah did not engage the Quraysh in battle, because, in the case of Hamzah's sariyah, the tribes who had peace treaties with both sides prevented any fighting, and in the case of Ubaydah's sariyah there was only an exchange of arrows between the Muslims and the Quraysh[9]. Ale dva sariyah nevykonávalo Kurajšovcami v bitke, pretože v prípade sariyah Hamzah to, kmene, ktoré sa mierovej zmluvy s oboma stranám zabrániť akejkoľvek bojovania, a v prípade sariyah Ubaydah tam bola len výmena šípky medzi Moslimovia a Kurajšovcami [9].

Undoubtedly the two sariyah were aimed, in the first instance, at threatening the trade of the Quraysh. Nepochybne dva sariyah boli zamerané v prvom rade na ohrozuje obchod Kurajšovcov. This was the first warning to the Quraysh that their trade would be in danger unless they changed their obstinate attitude towards Islam. To bol prvý varovanie Kurajšovcami, že ich obchod bude v nebezpečenstvo, ak sa zmenili svoju tvrdohlavý postoj voči islamu. In Rabi' al-Thani, the Muslims continued their campaign against the trade routes. V al Rabi '-Thani, moslimovia pokračoval v ich kampani proti obchodných ciest. Ghazwat Buwat took place in Ridwa, near Yanbu, with two hundred fighters who went to intercept a Quraysh trade caravan. Ghazwat Buwat sa konala v Ridwa, v blízkosti Yanbu, dvesto bojovníkov, ktorí šli do zachytiť Quraysh obchodné karavanu. Then Ghazwat al-Ashirah (in Yanbu) took place in Jumada al-Ula. Potom Ghazwat al-Ashirah (v Yanbu) sa konala v Jumada al-Ula. There was no fighting in Ridwa and al-Ashirah but a peace treaty was concluded with Banu Mudlaj in al-Ashirah[10] in Jumada al-Akhirah. Nebolo bojoch v Ridwa a al-Ashirah ale mierová zmluva bola uzavretá s Banu Mudlaj v al-Ashirah [10] v Jumada al-Akhirah.

Immediately after al-Ashirah, Karaz ibn Jabir al-Fahri came to the outskirts of Madinah and stole camels and cattle. Ihneď potom, čo al-Ashirah, Karaz ibn al-JABIRU FAHR prišiel k okraju Medíny a ukradol tiav a hovädzieho dobytka. The Prophet (P) pursued him as far as Safwan in the vicinity of Badr; hence this was called the first Ghazwah of Badr. Prorok (P) ho prenasledoval až Safwan v blízkosti Badr, a preto to bol len prvý Ghazwah pri Badre. Karaz managed to escape from his pursuers[11] but this event convinced the Muslims of the necessity of securing their relations with the neighboring tribes, so the expeditions continued. Karaz sa podarilo uniknúť z jeho prenasledovateľov [11], ale táto udalosť presvedčený moslimov o potrebe zabezpečiť ich vzťahy so susednými kmene, a tak expedície pokračoval. The Muslims did not limit themselves to intercepting Quraysh's trade with Syria; they also intercepted their trade route with the Yaman. Moslimovia sa nesmie obmedziť iba na zachytenie Quraysh obchode so Sýriou, ale aj zachytiť ich obchodnej ceste s Yaman. The sariyah of Abd Allah ibn Jahsh, with eight Muhajirun, was sent to Nakhlah, south of Makkah, at the end of Rajab, solely to find out and assess the latest news about the Quraysh. Sariyah z Abd Alláh ibn Jahsh, s ôsmimi Muhajirun, bol poslaný do Nakhlah, južne od Mekky, na konci radžab, len zistiť a posúdiť posledné novinky o Kurajšovcov. But they intercepted a Quraysh trade caravan, seized it, killed its leader, took two of its men prisoner and took it back to Madinah[12]. Ale zachytený Kurajšovcov obchodné karavány, chytil ju, zabil jeho vodca, sa dvaja z jeho mužov väzeň a vzal ju späť do Medíny [12].

Because this event occurred during the sacred month, the Mushrikun caused a great outcry insisting that the Muslims had violated the sanctity of the sacred month. Vzhľadom k tomu, k tejto udalosti došlo počas posvätného mesiaca, Mushrikun spôsobila veľké pobúrenie trvá na tom, že moslimovia porušili posvätnosť posvätný mesiac. The event had a serious impact on both city dwellers and desert nomads, because it broke a tradition which had long been established in the Arabian Peninsula well before Islam. Udalosť mala vážny dopad na to ako obyvatelia mesta a púšte nomádov, pretože sa rozbil tradíciu, ktorá dlho bola stanovená na Arabskom polostrove dlho pred islamom. In fact, 'Abd Allah ibn Jahsh was aware of the seriousness of this violation and had taken the decision to fight after consulting with his companions. V skutočnosti, 'Abd Alláh ibn Jahsh si bol vedomý závažnosti tohto porušenia, a prijala rozhodnutie k boju po konzultácii so svojimi spoločníkmi. When he returned to Madinah, he wanted to hand over the booty, but the Prophet(P) refused to accept it, saying: Keď sa vrátil do Mediny, chcel odovzdať booty, ale Prorok (P), odmietol ju prijať, riekol:

“I did not order you to fight during the sacred month. "Nechcel som, aby vám bojovať počas posvätného mesiaca. Quraysh has spread the propaganda that Kurajšovcami sa rozšírila propaganda, že Muhammad Muhammad and his companions have violated the sacred month, spilt blood, seized wealth and taken men prisoner during this month.” a jeho spoločníci porušili posvätné mesiace, preliatu krv, chytil bohatstvo a vziať muža zajatí počas tohto mesiaca. "

Some verses of the Qur'an were revealed which clarified the soundness of the Muslims' position. Niektoré verše Koránu, ktoré boli odhalené objasniť správnosť moslimov 'pozície. The Prophet thus took the booty and ransomed the two prisoners to Quraysh. Prorok teda vzal korisť a vykúpil dvaja väzni Kurajšovcov. The verses were: Verše boli:

They ask thee concerning fighting in the prohibited month. Pýtajú sa ťa o bojovanie v zakázanej mesiac. Say: fighting therein is a grave offence; but graver is it in the sight of God to prevent access to the path of God, to deny Him, to prevent access to the sacred Mosque, and drive out its members. Povieš: "boj proti nej je hrob trestného činu, ale vážnejší je, že v očiach Boha, aby sa zabránilo prístupu k ceste Božej, aby mu zabránila, aby sa zabránilo prístupu k posvätnej mešity, a vyhnať jeho členov. Tumult and oppression are worse than slaughter. Rozruch a útlaku sú horšie než zabitie. (Al Baqarah 2:217) (Al Baqarah 2:217)

Thus the verse clearly stated that the Quraysh's actions in oppressing the Muslims and driving them out of Makkah were worse than the Muslims' fighting during the sacred month[13] although the first part of the verse confirms the sanctity of the “sacred month.” Why, then, did the Quraysh not adhere to traditional values in their dealings with the Muslims in order to justify their claims to being the guardians of traditions and sacred things? Tak verš jasne uviedol, že Kurajšovcami akcie v represii moslimov a vyháňa z Mekky boli horšie ako moslimovia 'boja počas posvätného mesiaca [13] Hoci prvá časť verša potvrdzuje posvätnosti "posvätného mesiaca." Prečo teda to Quraysh nedrží tradičné hodnoty, vo svojich vzťahoch s moslimami, aby odôvodnil svoje tvrdenie, že sú strážcami tradície a posvätných vecí?

Some doubtful individuals may mistakenly think that the Muslims' interception of the Mushrikun's caravans was the action of bandits. Niektoré pochybné jednotlivci môžu mylne domnievať, že moslimovia 'zadržanie karavanov Mushrikun bola akcia banditov. The response to these doubts is that the Muslims were in a state of war with the Quraysh, and their attempts to weaken the Quraysh, both in economic and human terms, were a necessity of this state of war. Odpoveď na tieto pochybnosti je, že moslimovia boli v vojnovom stave s Kurajšovcami, a ich pokusy o oslabenie Kurajšovcov, a to ako v ekonomickej a ľudsky, boli nutnosť tohto vojnového stavu. Another reason was the fact that the Quraysh had seized the Muslims' wealth when they had emigrated from Makkah. Ďalším dôvodom bola skutočnosť, že Kurajšovcami chytil moslimov 'bohatstva, keď emigroval z Mekky. Even in modern times, it is allowed to strike at the human and economic resources of the enemy in time of war. Aj v modernej dobe, je povolené zasiahnuť ľudských a hospodárskych zdrojov nepriateľa v čase vojny.

References Odkazy

[1] For sabab al-nuzul , see Ahmad ibn Hanbal, al-Musnad 7/122. [1] Pre Sababa al-nuzul, pozri Ahmad ibn Hanbal, al-Musnad 7 / 122. See also Ibn al-Qayyim, Zad al-Ma'ad , 2/58. Pozri tiež Ibn al-Qayyim, ZAD al-Ma'ad, 2 / 58.

[2] See Qur'an, al-Qasas 28:83. [2] Pozri Qur'an, al-Qasas 28:83.

[3] Hadith narrated by Muslim in his Sahih , 3/1357 [3] Hadith rozprávaný moslim v jeho Sahih, 3 / 1357

[4] Muslim, Ibn al-Hajjaj, al-Sahih , 3/1517 [4] moslim, Ibn al-Hajjaj, al-Sahih, 3 / 1517

[5] It was mentioned in Sahih al Bukhari, in a Hadith from Zayd ibn Arqam, that the first ghazwah was al 'Ashirah. [5] To bolo spomenuté v Sahih al Buchar, v Hadith od ibn Zájdi Arqam, že prvý ghazwah bol al 'Ashirah. Al-Hafiz ibn Hajar reconciled this report with that of Ibn Ishaq by explaining that Zayd ibn Arqam meant that the first ghazwah in which he took part with the Prophet (SAAS) was al 'Ashirah. Al-Hafiz Ibn Hajar zmieril tejto správy sa, že Ibn Ishak tým, že vysvetlí, že Zájdi ibn Arqam znamenalo, že prvá ghazwah, v ktorom sa podieľal s Prorok (SaaS), bol al 'Ashirah. Al Bidayah wa al-Nihayah, 3/246. Al Bidayah wa al-Nihayah, 3 / 246.

[6] Khalifah ibn Khayyat al Usfur, al Tarikh , 56 [6] Khalifah ibn al Khayyat Usfur, al Tarikh, 56

[7] Ibn Hajar al-Asqalani, Fath al-Bari , 7/279. [7] Ibn Hajar al-Asqalani, Fath al-Bari, 7 / 279. Khalifah, al-Tarikh , 56, from a report of Ibn Ishaq, without isnad . Khalifah, al-Tarikh, 56, zo správy Ibn Ishak, bez isnad.

[8] Ibn Hajar, Fath al-Bari , 7/279 [8] Ibn Hajar, Fath al-Bari, 7 / 279

[9] Khalifah, al-Tarikh , 61-62. [9] Khalifah, al-Tarikh, 61-62. Abu Muhammad 'Abd al Malik Ibn Hisham al-Himyari, al-Sirah al-Nabawiyyah , 1/591-2, from a report of Ibn Ishaq without isnad. Abu Muhammad 'Abd al Malik Ibn Hisham al-Himyari, al-Sirah al-Nabawiyyah, 1/591-2, zo správy Ibn Ishak bez isnad. Al Umawi, Maghazi, also without isnad , as mentioned in Fath al-Bari , 76/279 Al Umawi, Maghazi, aj bez isnad, ako je uvedené v Fath al-Bari, 76/279

[10] Khalifah al Tarikh , 57, transmitted through Ibn Ishaq without isnad. [10] Khalifah al Tarikh, 57, zasielaných prostredníctvom Ibn Ishak bez isnad.

[11] ibid. [11] Tamtiež.

[12] ibid. , 63, from a mursal report of 'Urwah with a hasan isnad . [12] Tamtiež., 63, z mursal správu 'Urwah s Hasan isnad.

[13] Ibn Hisham, al-Sira, 1/59-60, from the mursal ahadith of 'Urwah. [13] Ibn Hisham, al-Sira, 1/59-60, ze mursal Ahadith z 'Urwah. Al-Bayhaqi Abu Bakr Ahmad ibn al-Husayn ibn Ali, al-Sunan al-Kubra , 9/12, 58-9, with a sahih isnad going back to 'Urwah. Al-Bayhaqi Abu Bakr Ahmad ibn al-Husajn ibn Alí al-al-Kubr Sunan, 9 / 12, 58-9, s Sahih isnad návrat na 'Urwah. There are other similar reports in al-Tabarani, with hasan or other isnad s. Existujú aj ďalšie podobné správy v al-Tabarani, s Hasan alebo iných isnad s. See al-Isabah 2/278; Ibn Kathir, 3/251; and al Haythami, Majma' at Zawa'id , 6/66-7. Pozrite sa al-Isabah 2 / 278; Ibn Kathir, 3 / 251, a al Haythami, Majma 'na Zawa'id, 6/66-7. When all the chains of narrators are taken into account, the hadith becomes sahih li ghayrihi . Keď reťazce rozprávačov sú zohľadnené, Hadith stáva Sahih li ghayrihi.