If you're new here, you may want to get regular updates via Ak ste tu nový, možno budete chcieť získať pravidelné aktualizácie cez RSS feed RSS feed . . Thank you for visiting! Ďakujeme vám za návštevu!

An amusing little polemic regarding a Zábavná malá polemika ohľadom hadith Hadith that is recorded in Sahih al-Bukhari has recently surfaced and is being circulated by some apostates from , Ktorý je zaznamenaný v Sahih al-Bukhara nedávno vynorila a je rozoslaný niektorých odpadlíkov z Islam Islam . . Naturally, the Christian missionaries too had decided to jump on the bandwagon of smearing Islam through a misinterpretation of this hadith as well. Samozrejme, že kresťanskí misionári tiež sa rozhodol skočiť do rozbehnutého vlaku z rozmazaniu islamu prostredníctvom nesprávny výklad tejto Hadith rovnako. The hadith is recorded as follows: Hadith je zaznamenaný takto:

Volume 5, Book 58, Number 188: Zväzok 5, kniha 58, číslo 188:

Narrated 'Amru bin Maimun: “During the pre-lslamic period of ignorance I saw a she-monkey surrounded by a number of monkeys. Rozprával 'Amru bin Maimun: "Počas pre-lslamic obdobie nevedomosti som videla ona-monkey obklopený niekoľkými opíc. They were all stoning it, because it had committed illegal sexual intercourse. Všetci boli kameňovanie, pretože sa údajne dopustila nezákonného pohlavného styku. I too, stoned it along with them.” Já taky, vykôstkované, že spolu s nimi. "

The basic premise of their “charge” is that the Prophet(P) had ordered the stoning of a she-monkey, and that lapidation for zina (fornication) is extended to animals as well. Základným predpokladom pre ich "poplatok" je to, že Prorok (P) nariadil kameňovanie ona-opice, a že ukameňovanie za Zina (smilstvo) je rozšírené na zvieratá rovnako.

Back to Basics: The Issue of Isnad and Matn Back to Basics: Problém isnad a Matný

The full citation of the hadith as recorded by al-Bukhari is as follows: Plné citácie Hadith zaznamenaných al-Bukhara je nasledovné:

^{1 1}

On closer scrutiny of the above-recorded hadith, anyone proficient in the sciences of the Hadith ( ulum al-hadith ) would immediately see the fallacy of such a claim when the matn (text) and isnad (chain of transmission) of the hadith is studied. Pri bližšom skúmaní vyššie-zaznamenal Hadith, niekto zběhlý v vied Hadith (ulum al-Hadísa) by okamžite vidieť klam takéhoto tvrdenia, keď matný (text) a isnad (reťazec prenosu) z Hadith je študoval.

Firstly, the person who uttered the above words was not the Prophet Muhammad (P) himself, but by one of his Companions by name of 'Amru bin Maimun (R). Po prvé, kto predniesol tieto slová nebola Prorok Muhammad (P) sám, ale jeden z jeho spoločníkov podľa názvu 'Amru bin Maimun (R).

The following is the chain of transmission for this hadith: Nasledujúce reťazec prenosu pre túto Hadith:

The hadith is categorized as mauquf (lit. “stopped”), meaning that it is a saying traced to that of a Companion(R). Hadith je kvalifikovaná ako mauquf (doslova "zastavil"), čo znamená, že je to príslovie stopovať až do tohto dňa Companion (R). Therefore, since it is clear that this hadith is not a saying of the Prophet (P), much less ascribed to him, it cannot be a basis for a ruling in Islam. Vzhľadom k tomu, je jasné, že táto Hadith nie je reč Prorok (P), oveľa menej pripísal k nemu, nemôže byť základom pre rozhodnutie v islame.

Secondly, the key phrase in the above hadith is “During the pre-lslamic period of ignorance”, which the critics had obviously overlooked. Po druhé, kľúčové frázy vo vyššie Hadith je "Počas pre-lslamic obdobie nevedomosti", ktorý kritici sa zrejme prehliadol. While we concede that above hadith is indeed accepted as authentic, we would also argue that according to the principles of criticism of the hadith, the matn of the hadith above would be rejected even if it had been ascribed to the Prophet (P). Kým sme pripúšťajú, že vyššie uvedené Hadith je skutočne prijímaný ako autentický, by sme tiež tvrdí, že v súlade so zásadami kritiky Hadith, matný z Hadísa vyššie by byť zamietnutá, aj keby bola priradená k prorokovi (P). 'Abdur Rahman I. Doi has outlined this principle by stating that: 'Abdur Rahman I. Doi bolo uvedené, tento princíp tým, že:

As far as the Matn is concerned, the following principles of criticism of the Hadith are laid down: Pokiaľ ide o Matný týka, sú tieto zásady kritikmi Hadith stanovených:

(1) The Hadith should not be contrary to the text or the teaching of the Qur'an or the accepted basic principles of Islam. (1) Hadith by nemala byť v rozpore so text alebo výučbu Koráne alebo prijal základné princípy islamu.
(2) The Hadith should not be against the dictates of reason or laws of nature and common experience. (2) Hadith by nemali byť proti diktátu rozumu alebo prírodných zákonov a spoločné skúsenosti.
(3) The Hadith should not be contrary to the Traditions which have already been accepted by authorities as reliable and authentic by applying all principles. (3) Hadith by nemala byť v rozpore s tradíciami, ktoré už boli prijaté orgánmi za spoľahlivé a autentické uplatnením všetkých zásad.
(4) The Hadith which sings the praises and excellence of any tribe, place or persons should be generally rejected (4) Hadith, ktorá spieva chválu a dokonalosť každého kmeňa, miesto alebo osoby by mali byť všeobecne odmietnutý
(5) The Hadith that contains the dates and minute details of the future events should be rejected. (5) Hadith, ktorý obsahuje dáta a drobné detaily budúcej akcie by mali byť zamietnuté.
(6) The Hadith that contains some remarks of the Prophet which are not in keeping with the Islamic belief of Prophethood and the position of the Holy Prophet or such expressions as may not be suitable to him, should be rejected. (6) Hadith, ktorá obsahuje niekoľko poznámok z proroka, ktoré nie sú v súlade s islamskou vierou v proroctva a postavenie svätého proroka alebo také výrazy ako nemusia byť vhodné s ním, by mali byť zamietnuté. ^{2 2}

Interestingly, Ibn Hajar in his Fath al-Bari had discussed at length the exegesis of the above hadith. Je zaujímavé, že Ibn Hajar v jeho al-Fath Bari bol prerokovaný exegéza vyššie Hadith. He quotes from Ibn Abd al-Barr as follows: On cituje z Ibn Abd al-Barr sa mení a dopĺňa takto:

Ibn Abd al-Barr has denounced this report of 'Amru Ibn Maimun and said: “It includes attributing adultery to a creature not assigned (with distinction between lawful and unlawful) and implementation of legal punishment on animals. Ibn Abd al-Barr odsúdil túto správu 'Amru Ibn Maimun a povedal: "To zahŕňa pridelenie cudzoložstva, aby zviera nebolo pridelené (s rozlišovanie medzi zákonným a nezákonným) a implementácie právnych trest na zvieratách. This is denounced before scholars”. To je odsúdil pred učencami ". ^{3 3}

Then Ibn Hajar responds to the above argument of Ibn Abd al-Barr: Potom Ibn Hajar reaguje na vyššie uvedené tvrdenie o Ibn Abd al-Barr:

…I answer that the event being similar to that of adultery and stoning does not necessitate that it is really adultery or legal punishment. ... Som odpoveď, že táto udalosť bola podobná cudzoložstva ukameňovaním a nevyžaduje, že je naozaj cudzoložstva alebo právnická trest. It is called so because it is similar to it, so it does not necessitate assignment of animals (with distinction between lawful and unlawful). To je volané tak, pretože to je podobné, takže to nevyžaduje pridelenie zvierat (s rozlišovanie medzi zákonným a nezákonným). ^{4 4}

In other words, even if we assume for the sake of the argument that the claims of the apostates are true and the above hadith is indeed ascribed to the Prophet(P), the critics will still not be able to make the charge that the Prophet(P) had ordered the stoning of a she-monkey. Inými slovami, aj keď budeme predpokladať, že kvôli tvrdenie, že pohľadávky odpadlíci sú pravdivé a vyššie Hadith je naozaj pripísal Prorok (P), bude kritici naďalej nebude môcť robiť starosti, že Prorok (P) nariadil kameňovanie ona-opice.

Ibn Qutaiba makes further commentary on the above hadith as follows: Ibn Qutaiba robí ďalší komentár k vyššie Hadísa takto:

They said: You narrated that some monkeys stoned a she-monkey for fornication. Hovorili: Vy rozprával, že niektoré opice ukameňovanie ona-opice za smilstvo. If the monkeys stoned her while she is married, the hadith would be funnier. Ak opice kameňovali ju, kým ona je vydatá, Hadith by byť vtipnější. According to this example, you cannot be sure for perhaps monkeys implement many rulings of the Torah! Podľa tohto príkladu, nemôžete byť istí, pre možno opice realizovať mnohé rozhodnutia z Tóry! Or probably they embrace Judaism! Alebo snáď oni objatí judaizmu! So, if the monkeys are Jews, then perhaps the pigs are Christians! Takže, ak opice sú Židia, potom snáď ošípané sú kresťania!

Abu Muhammad ['Abdullah Ibn Qutaiba, d. Abu Muhammad ['Abdullah Ibn Qutaiba, d. 276 AH] said: In response to this sneer we state that the narrative of monkeys is neither on authority of Allah's Messneger (peace be upon him) nor any of his Companions; it is merely something mentioned by 'Amr Ibn Maimon. 276 AH] povedal: V reakcii na túto úškrnom konštatovať, že príbeh opice sa ani na úrad Messneger Alláhova (mier s ním), ani žiadna z jeho spoločníkov, je to len niečo, čo spomenul sa o 'Amr Ibn Maimon. Muhammad Ibn Khalid Ibn Khadash told me that Muslim Ibn Qutaiba said on authority of Hashim on authority of Hasin on authority of 'Amr Ibn Maimon that he said, “A she-monkey had committed fornication during Jahiliyyah, so the monkeys stoned her and I stoned her with them”. Muhammad Ibn Khalid Ibn Khadash mi povedal, že Ibn Qutaiba povedal orgán Hashim o orgáne Hasina o orgáne 'Amr Ibn Maimon, že povedal: "A ona-monkey dopustila smilstva počas Jahiliyyah, tak opice kameňovali ju, a ja ukameňovanie jej s nimi ".

Abu Muhammad said: He could have seen the monkeys stoning a she-monkey, so he imagined that they were stoning her because she committed fornication, this cannot be known except by supposition because monkeys do not express themselves and the one who sees them gathering cannot tell whether they fornicate or not. Abu Muhammad povedal: Mohol vidieť opice kameňovanie ona-opice, tak on si predstavoval, že oni boli ukameňovanie ju, pretože ona sa dopustila smilstva, toto nemôže byť známe s výnimkou predpokladu, pretože opice sa nedohovoria, a ten, kto vidí zhromažďovanie nemôže povedať, či sa smilnit, alebo nie. This is a supposition. To je predpoklad. Perhaps, the old man knew she had fornicated for some reason we do not know for monkeys are the most fornicating animals. Možno, starý muž, vedela, že smilnili z nejakého dôvodu nevieme, pre opice sú najviac smilnění zvierat. Arabs refer to them as examples of (exaggerated) fornication and say: “fornicating more than a monkey”. Arabi sa k nim ako príklad (prehnané), smilstvo a hovoria: "smilnění viac než opice". Unless fornication is common among them, they would not be used as an example. Ak nie je smilstvo je bežný medzi nimi, oni by nemal byť používaný ako príklad. There is none closer to man in marriage and jealousy than them. Nie je nič bližšie k mužovi v manželstve a žiarlivosti ako ich. The animals get hostile with one another, jump over and punish one another. Zvieratá dostať nepriateľsky sa navzájom, preskočiť a trestať jeden druhého. Some bite, some scratch, some break and some smash. Niektoré skus, niektoré scratch, break niektorí a niektoré rozbiť. Monkeys stone with their hands whom Allah created as man stones. Monkeys kameň s rukou ktorú Alah stvoril človeka ako kamene. If they stoned one another for a cause rather than fornication and the old man thought it is fornication, it would not be far. Ak sa kameňovali jeden druhého za príčinu skôr ako smilstvo a starec si myslel, že je smilstvo, nebolo by to ďaleko. If the old man knew about fornication by some evidence and that stoning was for it, it would not be far either because – as I have informed you – they are the most jealous among animals and the closest to man regarding understanding. Ak the starý muž vedel o smilstvo niektoré dôkazy a že kameňovanie bol pre to, nebolo by to ďaleko buď preto, že - ako som have Vás informovali - oni sú najviac žiarli medzi animals a najbližšie k mužovi, pokiaľ ide understanding. ^{5 5}

The points we have made should make it clear that 'Amru bin Maimun was relating his thinking or perception prior to the advent of Islam – how he had foolishly believed that even monkeys had committed adultery! Body sme urobili by mala jasne povedať, že 'Amru bin Maimun bola o jeho myslenia a vnímania pred príchodom islamu - ako si naivne veril, že aj opice dopustil cudzoložstva! It happened during a period whereby the pre-Islamic Arabs would indulge in the most detestable acts such as burying their daughters alive and doing the tawaf while they were naked. Stalo sa tak v období, kedy pre-islamskí Arabi by oddávať nejodpudivější aktov, ako je pochovávanie svojej dcéry živý a robí Tawaf, kým oni boli nahí. Thus this means that Islam has elevated the status of mankind by making them more rational and mindful of their actions, a conclusion that the haters and enemies of Islam would certainly not like to admit. Tak to znamená, že islam má zvýšené štatút ľudstva tým, že je viac racionálne a dbá na ich akcie, záver, že odporcovia a nepriatelia islamu by určite nechcel priznať.

If the above hadith is used to condemn Islam with regards to treatment towards animals, then the Bible has the following to say: Ak vyššie uvedené Hadith je použitý odsúdiť islam, pokiaľ ide o zaobchádzanie na zvieratách, potom Biblia má nasledovné povedať:

If a man has sexual relations with an animal, he must be put to death, and you must kill the animal. Ak človek má sexuálne vzťahy so zvieraťom, musí mu byť daný k smrti, a vy musíte zabiť zviera. If a woman approaches an animal to have sexual relations with it, kill both the woman and the animal. Keby sa žena priblížila zviera mať sexuálne vzťahy s tým, ako zabiť ženu a zviera. They must be put to death; their blood will be on their own heads. Musí byť daný k smrti, ich krv bude na svojej vlastnej hlavy. ^{6 6}

In other words, an animal that has committed its sin of adultery is liable to be punished for a “crime” it is unaware of in the first place, according to the Bible. Inými slovami, zviera, ktoré sa dopustil jeho hriech cudzoložstva môže byť potrestaný za "zločin", že nevie o prvom mieste, podľa Biblie.

Conclusions Závery

It is clear that where the hadith regarding the stoning of a she-monkey for adultery is concerned, it is simply a recollection of a Companion (R) of the Prophet (P) regarding this maltreatment of animals during the pre-Islamic period of jahiliyyah , which is in total contradiction to Islamic principles and norms. Je jasné, že ak Hadith o ukameňovanie ona-opice za cudzoložstvo sa týka, to je proste spomienka na Companion (R) Prorok (P), týkajúce sa tohto týranie zvierat počas pre-islamskej obdobie jahiliyyah , ktorý je úplne v rozpore s islamskými princípmi a normami. Thus, the claim that this hadith is the basis from which the lapidation for married adulterers in Islam came about is nothing more than a damp firecracker hurled by the haters and enemies of Islam. Preto tvrdenie, že táto Hadith je základom, z ktorého ukameňovanie pre vydaté cudzoložníci v islame prišiel o nič viac, než vlhkú petardy mrštil do nenávidiaci a nepriateľov islamu. That their view of Islam had been tainted by deep ignorance, hatred, paranoia and xenophobia is no big secret, and this latest polemic is ipso facto a confirmation of their current condition. Že ich pohľad na islam bol poznamenaná hlbokú nevedomosť, nenávisť, paranoja a xenofóbie nie je veľké tajomstvo, a to najneskôr polemiku, je ipso facto potvrdenie ich súčasného stavu.

And only God knows best. A len Boh vie najlepšie.

1. Muhammad Muhammad bin Isma'il 'Abdallah al-Ja'far (Imam al-Bukhari), Sahih al-Bukhari , Vol. bin Isma'il 'Abdallah al-Ja'far (imáma al-Bukhara), Sahih al-Bukhara, sv. 5, Bk. 5, Bk. 58, No. 188 [ 58, č 188 [ back naspäť ] ]
2. 'Abdur Rahman I. Doi, Introduction to the Hadith (AS Nordeen, 2001), p. 'Abdur Rahman Doi I., Úvod do Hadith (AS Nordeen, 2001), s. 15 [ 15 [ back naspäť ] ]
3. Ahmed Ibn `Ali Ibn Hajar al-`Asqalani, Fath al-Bari [ Ahmed Ibn `Ali Ibn Hajar al-` Asqalani, Fath al-Bari [ back naspäť ] ]
4. ibid. [ id. [ back naspäť ] ]
5. Ibn Qutaiba, Ta'wil Mukhtalaf Al-Hadith , pp. Ibn Qutaiba, Ta'wil Mukhtalaf Al-Hadith, pp. 255-256 [ 255-256 [ back naspäť ] ]
6. Leviticus, 20:15-16 [ Levitikus, 20:15-16 [ back naspäť ] ]