If you're new here, you may want to get regular updates via Ak ste tu nový, možno budete chcieť získať pravidelné aktualizácie cez RSS feed RSS feed . . Thank you for visiting! Ďakujeme vám za návštevu!

One of the big questions nobody has asked about Mel Gibson's The Passion Of The Christ is this: If the crucifixion was a historic event and so central to the Christian Gospel, why is it that there is no evidence whatever of a man on a cross in Christian art and monuments for almost seven centuries? Jednou z veľkých otázok, nikto požiadal o jeho vášeň Mel Gibson Krista je tento: Pokiaľ ukrižovania bola historická udalosť, a tak zásadné pre kresťanskej evanjelium, prečo je to, že neexistuje žiadny dôkaz, čo človeka na kríž v Kresťanské umenie a pamiatky na takmer sedem storočí?

Not until 692 CE, in the reign of Emperor Justinian II, was it decreed that henceforth instead of a lamb (the zodiacal sign of Aries) fixed on the cross, the figure of Až až 692 CE, v dobe vlády cisára Justiniána II, bolo rozhodnuté, že odteraz namiesto baránka (zodiakální znamenie Barana) pevne na kríži, postava Jesus Ježiš be placed there instead. byť umiestnená tam miesto. Another question: How is it that the earliest known figure of any man on a cross comes from about 300 BCE and that “person” is not Jesus but Orpheus, a mythical Greek sun-god? Ďalšou otázkou: Ako to, že najstaršie známe postavy každého muža na kríž pochádza z asi 300 BCE a že "osoba" nie je Ježiš, ale Orpheus, mýtický grécky slnka-boh?

More significantly, why were there so many crucified or otherwise mutilated saviour-gods in antiquity? Viac významne, prečo tam boli toľko ukrižovaný alebo inak poškodené záchranca-bohovia v staroveku? One has only to think of the cutting to pieces of the later resurrected Osiris, or of Horus, or Dionysus, or Prometheus, or many more similarly tortured hero-divinities. Človek si musí myslieť na rezanie na kusy neskôr vzkriesený Osiris, alebo Horus, alebo Dionysus, či Prometheus, alebo mnoho ďalších podobne mučil hrdina-božstvá. Scholar Kersey Graves once wrote a book titled Scholar Kersey Graves kedysi napísal knihu s názvom The World's Sixteen Crucified Saviours: Christianity Before Christ Svet šestnásť Ukrižovaného záchrancov detí: kresťanstvo pred Kristom . . Seminary didn't tell me that. Seminár mi nepovedal, že.

Surely the question must arise in minds that are accustomed to thinking and not just to accepting every story presented by state, religion, or the media at its surface value: Could there be some deeper meaning to this whole dying-rising god myth that pops up everywhere in the ancient world? Iste otázku musí nastať v mysliach, že sú zvyknutí na myslenie a nie len prijímať každý príbeh predložené štátom, náboženstvo alebo médiá na jeho povrchu hodnote: Mohol by tam byť nejaký hlbší zmysel, aby celý tento hynúce-rastúce boh mýtus, že sa objaví všade v antike? Was Mel Gibson's greatest error not the ubiquitous and ever-so-carefully filmed gore in his two-hour sermon but the fact that he took absolutely literally something that can only be properly understood in the context of what crucifixion symbolism is all about? Mel Gibson bol najväčšia chyba nie je všadeprítomný, a niekedy-tak-starostlivo nakrútil Gore vo svojej dva-hodinová kázeň, ale to, že vzal úplne doslova niečo, čo môže byť správne chápať v kontexte toho, čo ukrižovania symboliky je o?

Make no mistake: The ancient sages who devised the great myths of Sumer, Chaldea, Egypt, and Greece had not the slightest interest in external Nenechajte sa mýliť: staroveký mudrci, ktorí zostavili veľké mýty Sumer, Chaldejov, Egypt, Grécko a nemal sebemenší záujem o externé history história as we know it. ako ju poznáme. Their major concern was the eternal truths of the human heart and the secrets of our inner, spiritual evolution. Ich hlavnou starosťou bolo večné pravdy o ľudské srdce a tajomstvo našej vnútornej, duchovnej evolúcie.

Every god in every ancient religion had to suffer and die to depict two realities: Každý Boh v každej staroveké náboženstvo musel trpieť a zomrieť zachytiť dve skutočnosti:

That each of us is a bearer of a fragment or spark of deity. , Že každý z nás je nositeľom fragment alebo iskra Božstva. God has become flesh in each of us. Boh sa stal telom v každom z nás. This is the God within or, in Christian terms, “the Christ in you.” It's the inner meaning of the Christian doctrine of the Incarnation. To je Boh vo vnútri alebo v kresťanskej pojmy, "Kristus vo vás." Je to vnútorný zmysel kresťanskej doktríny vtelenie.

This was a costly sacrifice, a divine outpouring in love and pity for the animal-human that could only be expressed symbolically as a tearing into pieces of God's very being. Toto bolo nákladné obeť, božské výlev v láske a súcitu pre zviera-človek, ktorý by mohol byť vyjadrený len symbolicky ako trhanie na kusy Božie nášho bytia. The ancients said: “The gods distribute divinity.” The giving out of pieces of bread at a Eucharist — an almost universal phenomenon globally in every early culture — is precisely about this sacrificial distribution of divine energies. Ancients povedal: "Bohovia distribuovať božstvo." Rozdávanie kúskov chleba v Eucharistii - takmer univerzálny jav na celom svete v každej kultúre čoskoro - práve o tomto obetný distribúcie božskej energie. The body of humanity and the “body” of God are re-membered or put back into one grand harmony in this symbolic act. Telo ľudstva a "telo" Božie sú re-členným alebo vrátiť do jednej Grand harmónie v tento symbolický akt. The same is true of the shared cup of wine — a ritual partaking of the spiritual essence of God's life. To isté platí pre spoločné pohár vína - rituál späté s duchovnou podstatou života Božieho.

However, in the 3rd century CE, the Church succumbed to the temptation to pander to the ignorance of the masses and so took the old esoteric doctrine, simplified it and turned it into literalized history. Avšak, v 3. storočí CE, cirkev podľahla pokušeniu podhodnocovať ignorancia mas, a tak vzal starý ezoterické náuky, zjednodušený, a obrátil ju do literalized histórie. The truth about God coming in man — ie, into every human — to raise us up, became a literal story about God coming as a man. Pravda o Bohu, prichádza u človeka - teda do každého človeka - zvýšiť nás, sa stal doslovný príbeh o Bohu, prichádza ako človek.

To make sure this story stuck, all pagan opposition was quelled with an unequaled fury. Ak chcete zaistiť tento príbeh prilepené, všetky pohanské opozície bola potlačil s neprekonateľný zlosť. Mystery schools and philosophical academies were closed down, libraries of books were burned, and anathemas were hurled at all who dared to raise objections. Mystery škôl a filozofických akadémiou boli zatvorené, knižnice knihy boli spálené, a kliatby boli hodil na všetkých, ktorí sa odvážili na podanie námietok. Those who risked everything by pointing out that the Christians had taken over all the old Pagan myths, rites, and ceremonies but transformed them by literalizing everything were either banished or killed. Tí, ktorí riskovali všetko poukazuje na to, že kresťania sa berie cez všetky staré pohanské mýty, rituály a obrady, ale transformovali do literalizing všetko bolo buď vyhnaní alebo zabití.

That so-called “pious frauds,” forgery and deceit of every kind were widely used in a cover-up is testified to by some of the early Christian apologists themselves. , Že takzvaný "zbožný podvodov," falšovania a podvodu všetkého druhu boli široko používané v krytia-Up hovoria niektorí z prvých kresťanských apologétov sami. Even the major church historian, Eusebius — as shifty a writer as one could imagine, according to Edward Gibbon — gloated over the fact that he managed (in his account) to “make everything right” for the Church. Dokonca aj hlavný kostol historik Eusébius - ako prešibaný spisovateľ, ako je možné si predstaviť, že podľa Edward Gibbon - chvástal sa nad tým, že sa mu podarilo (v jeho účtu), aby sa "všetko právo" pre cirkev.

There is glorious good news at the heart of the Christian message but Gibson's film with its ponderously literalist approach doesn't even come close to it. Tam je slávna dobré správy v srdci kresťanského posolstva, ale Gibson je film s jeho ťažkopádne doslovnom prístup ani priblížiť k nemu. It's small wonder there is so much violence in the world if the God behind and through it all condones — no, demands — the literal kind of violence Gibson has proved himself so proficient at putting on the screen. Je to malý zázrak, že je toľko násilia na svete, ak Boh za sebou a cez to všetko prehliada - no, nároky - doslovný druh násilia Gibson ukázal, čo sa tak zdatní v uvedenia na obrazovke.

But, it's not only the violence that is so off-putting. Ale to nie je len násilie, ktoré je tak off-putting. It's the misunderstanding of what the New Testament drama is actually about. To je nepochopenie toho, čo Nový zákon dráma, je v skutočnosti asi. One can't blame Gibson. Človek nemôže obviňovať Gibson. The Church itself has to face the enormity of the harm its failure to understand its own message has brought to millions through the centuries. Cirkev sama čeliť obludnosti poškodiť jeho neschopnosť pochopiť svoje vlastné posolstvo priniesla milióny po stáročia.